Prírodovedci požadujú prísnejšie opatrenia pre zachovanie biodiverzity v poľnohospodárskej krajine
Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie je vedcami a príslušnými odborníkmi považovaná za kľúčový faktor vplývajúci na biodiverzitu poľnohospodárskej krajiny. Množstvo doposiaľ publikovaných vedeckých prác súčasne poukazuje na úbytok rozmanitosti života v otvorených biotopoch, pričom jednou z hlavných príčin tohto trendu je intenzívne poľnohospodárstvo. Doterajšie pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky ale biodiverzite príliš nepriali a boli preto terčom odbornej kritiky na národnej aj celoeurópskej úrovni.
Členovia slovenskej sekcie ESSENCE (Európska spoločnosť vedcov a odborníkov pre ochranu prírody) preto privítali už dávnejšie deklarovanú snahu Ministerstva pôdohospodárstva pohnúť sa v tomto smere vpred. Po preštudovaní nedávno zverejneného návrhu Stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027 však konštatujú, že skutočný prínos týchto návrhov je veľmi neistý. Viaceré konkrétne navrhované opatrenia sa totiž podľa prírodovedcov javia v súvislosti s ochranou biodiverzity ako nedostatočné. Kriticky sa takisto postavali k spôsobu, akým sa ministerstvo rozhodlo viesť oficiálne pripomienkové konanie, kedy na vypracovanie pripomienok k 700 stranovému návrhu vyčlenilo iba šesť kalendárnych dní.
Prírodovedcom sa nepáči ani to, že na tvorbe stratégie sa nepodieľali vedci zo širšieho spektra odborov, ktorých sa problematika dotýka. „Naša potreba odborne sa vyjadriť k tomuto návrhu je o to dôležitejšia, že súčasťou pracovnej skupiny vytvárajúcej tento návrh bola iba Slovenská poľnohospodárska univerzita, no žiadna vedecká inštitúcia venujúca sa výskumu prírody, napríklad zoologický či botanický ústav Slovenskej akadémie vied či prírodovedné fakulty popredných univerzít. Poľnohospodárstvo a poľnohospodárska krajina pritom výrazným spôsobom ovplyvňujú množstvo druhov, okolitú krajinu a v nej zastúpené biotopy, ale napríklad aj kvalitu a kvantitu podzemných a povrchových vôd.“, informujú vo svojom záverečnom stanovisku členovia ESSENCE Slovakia.
Iniciatíva preto v krátkom čase vypracovala 24 zásadných odborných pripomienok pre naplnenie cieľov, ktoré sa týkajú problematiky ochrany prírody a jej biodiverzity. Vedci v nich v prvom rade žiadajú, aby sa prepracované opatrenia z dobrovoľnej celofarmovej ekoschémy presunuli medzi základné povinnosti farmárov, pokiaľ chcú získať priame platby. K nim by sa pripočítala navrhovaná čiastka za splnenie ekoschém a išlo by teda o podobný systém ako doposiaľ, ale s omnoho prísnejšími podmienkami pre vyplatenie dotácií. „Nie je však mysliteľné, aby v dobe prehlbujúcej sa krízy biodiverzity záležalo využitie ekoschém len na dobrovoľnom (ne)záujme farmárov. Domnievame sa totiž, že v prípade ponechania ekoschém na dobrovoľnej celofarmovej báze nebudú mať navrhované opatrenia plošný pozitívny dopad na biodiverzitu. Sami zástupcovia farmárov predpokladajú, že záujem o navrhované celofarmové ekoschémy nebude mať minimálne tretina z nich. V realite pritom zrejme môžeme očakávať ešte nižšie číslo v dôsledku záťaže spojenej s byrokraciou okolo získania financií z ekoschémy a povinnosti splniť podmienky na úrovni celej farmy.“, konštatuje ďalej stanovisko.
Mnohé z navrhovaných opatrení v rámci dobrovoľnej ekoschémy navyše prírodovedci považujú za zbytočne komplikované a súčasne príliš mierne resp. nefunkčné, obzvlášť keď sú ministerstvom navrhované iba ako dobrovoľné. Žiadajú preto napríklad zníženie navrhovanej maximálnej veľkosti monokultúrnych lánov z 50 ha mimo chránených území na maximálne 20 ha, respektíve 10 ha v rámci nich. Slovensko má totiž najväčšiu priemernú rozlohu poľných blokov v únií a to 12 ha, pričom viac ako polovica lánov je väčšia než 30 ha. Pre porovnanie takúto veľkosť má v priemere jedna celá západoeurópska farma.
Medzi ďalšie zásadné požiadavky vedcov patrí rozsiahlejšia úprava návrhov súvisiacich so zakladaním biopásov medzi zmenšenými poliami, zavádzanie nárazníkových zón na ich okrajoch, vypustenie podpory škodlivých hydromeliorácií či zvýšenie percenta lúk s neskorším termínom kosenia. Do stratégie takisto požadujú zapracovať päť nových intervencií, ktoré prispejú k lepšej ochrane biodiverzity najmä v južných oblastiach Slovenska, kde je poľnohospodárska krajina najintenzívnejšie využívaná a súčasne sem doposiaľ smerovalo nepomerne menej financií na jej ozelenenie.
ESSENCE Slovakia ministerstvo pôdohospodárstva v závere svojho stanoviska žiada, aby boli prírodovedeckí pracovníci prizvaní k tvorbe finálnych pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 ako aj k priebežnému vyhodnocovaniu ich dopadov.
Doplnené 18. 1. 2022 o 11:05: V piatok 14. 1. bola iniciatíva ESSENCE Slovakia prizvaná Ministerstvom pôdohospodárstva na oficiálne prerokovanie našich pripomienok. Debata so zástupcami ministerstva prebiehala veľmi konštruktívne a dostali sme prísľub, že budeme ako vedci prizvaní k tvorbe finálnych návrhov poľnohospodárskej politiky, ktoré sa týkajú ochrany biodiverzity. To zahŕňa napríklad prípravu metodík na zakladanie biopásov a monitoring dopadov SPP na biodiverzitu. Aj keď ministerstvo plne alebo čiastočne akceptovalo osem z našich 24 pripomienok, mnohé podstatné odborné návrhy neboli, prípadne nemohli byť schválené. Na jednej strane sa teda tešíme aspoň miernemu posunu k lepšiemu, stále však máme odôvodnené obavy, že navrhované pravidlá nebudú mať na biodiverzitu dostatočný pozitívny dopad. Situáciu ohľadom tvorby stratégie SPP a ich dopadov na život v poľnohospodárskej krajine preto budeme naďalej sledovať a v prípade, že to bude nutné, budeme pri prehodnocovaní pravidiel požadovať ich sprísnenie.
Tlačová správa
Jakub Cíbik, národný koordinátor ESSENCE Slovakia