Iniciatíva ESSENCE Slovakia a program Krajina živá podporujú požiadavky protestujúcich farmárov na zníženie byrokracie, ale odmietajú útoky na „ozeleňujúce“ pravidlá, ktoré majú zabezpečiť ochranu biodiverzity a udržateľnosť poľnohospodárstva

cibik Poľnohospodárska politika 20. 2. 2024 | 0

V posledných týždňoch sa naprieč celou Európskou úniou zdvihla vlna farmárskych protestov, ktorá vyplýva zo zlej situácie na trhu s potravinárskymi komoditami, veľkej byrokratickej záťaže, ale aj údajne príliš ambiciózneho ozeleňovania pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Slovenská sekcia Európskej spoločnosti vedcov a odborníkov pre ochranu prírody (ESSENCE Slovakia) a program pre zviditeľňovanie, oceňovanie a spájanie prírode blízkych farmárov Krajina živá v tejto súvislosti vyjadrujú podporu poľnohospodárom v protestoch za zníženie administratívnej záťaže. Stotožňujeme sa s ich tvrdeniami, že platobná agentúra zavaľuje farmárov prehnanou byrokraciou a kontrolami, ktoré sú nasledované neraz až absurdnými dôvodmi na sankcie či krátenie dotácií. Spomeňme napríklad vynímanie plôch trvalých trávnych porastov, ktoré sú pokryté rozptýlenými drevinami, skalami, drobnými mokraďami alebo nezapojenými porastami čučoriedok či borievok a iných krovín. Takéto prvky zvyšujú heterogenitu krajiny a sú dôležité pre udržanie biodiverzity, takže by naopak mali byť dotačne ešte viac podporované. Znížená byrokracia by navyše mohla farmárov motivovať k väčšiemu zapájaniu sa do ekoschém či agroenvironmentálnych intervencií, keďže mnohí z nich sa im dnes vyhýbajú aj v dôsledku administratívnej náročnosti či obáv z prísnych kontrol a sankcií.

Obdobne vnímame ako oprávnenú sťažnosť farmárov aj problematiku dovozu lacných potravín z tretích krajín. Máme za to, že Európska komisia by mala nastaviť pravidlá ich importu tak, aby pri ich zavádzaní na európsky trh nedochádzalo k znevýhodňovaniu postavenia domácich potravín, ktoré európski farmári produkujú za dodržiavania omnoho prísnejších environmentálnych noriem. Vysporiadanie sa s touto skutočnosťou, ktorá spôsobuje nemalé ekonomické aj environmentálne problémy, by preto podľa nás malo byť spolu s podporou lokálnej produkcie potravín jednou z priorít EÚ v oblasti poľnohospodárskej politiky.

Obe iniciatívy osobitne vyjadrujú podporu zástupcom ekologických, mladých či rodinných fariem, ktorým okrem vyššie zmienených problémov dlhodobo prekáža aj nespravodlivé prerozdelenie finančných prostriedkov a pôdy v prospech veľkých agropodnikov^1,2,3. Drobní farmári po tisícky rokov predstavovali základnú kostru poľnohospodárstva a sme presvedčení o tom, že nemenej dôležitú úlohu zohrávajú v Európe aj v súčasnosti. Ešte stále totiž vo významnej miere prispievajú k zachovaniu rozmanitosti kultúrnej krajiny aj organizmov, ktoré ju osídľujú, a tiež k potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti EÚ. Zároveň platí, že prílišné administratívne zaťaženie a kontroly zasahujú malých farmárov v omnoho väčšej miere, keďže tí si zvyčajne nemôžu dovoliť, na rozdiel od veľkých agropodnikov, zamestnávať vlastných ekonómov, právnikov či administratívnych pracovníkov.

Naše iniciatívy sa, naopak, nedokážu stotožniť s požiadavkami na oslabovanie ozeleňovania poľnohospodárskej politiky, ktoré v týchto dňoch počuť najmä z úst zástupcov veľkých agropodnikov^4,5. Tí síce opakovanie tvrdia, že podmienky Spoločnej poľnohospodárskej politiky sú nastavené príliš ambiciózne, fakty ale ukazujú opak. Dáta z prírodovedných monitoringov stále poukazujú na úbytok biodiverzity, a to najmä u skupín a druhov viazaných na poľnohospodársku krajinu^6,7. Poprední európski prírodovedci aj audítori EK tiež dlhodobo upozorňujú, že pravidlá SPP v oblasti ochrany biodiverzity dlhodobo zlyhávajú^8,9,10.Súčasné oslabovanie pravidiel v kľúčovom opatrení GAEC8, ako aj skutočnosť, že v aktuálnej SPP nie sú implementované žiadne zo zásadných opatrení Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity a stratégie Farm to Fork^11,12,13,14pritom naznačujú, že očakávaný prelom v dohľadnej dobe nenastane. Z pripravovaného zákona o obnove prírody navyše zrejme vypadnú niektoré dôležité ambície týkajúce sa obnovy biotopov v poľnohospodárskej krajine¹⁵a zákon o regulácii používania pesticídov bol pre odpor farmárov stiahnutý z legislatívneho procesu¹⁶. Európska komisia okrem toho už tretí rok po sebe farmárom ustúpila z povinnosti ponechávať 4 % pôdy ležať úhorom. To je v príkrom rozpore s cieľmi na ochranu biodiverzity, nakoľko z vedeckých výskumov vyplýva, že úhory patria v tomto smere k najlepším agroenvironmentálnym opatreniam¹⁷. Vo svetle týchto skutočností sa teda oprávnene domnievame, že v pomyselnom „boji“ medzi ekologizáciou poľnohospodárstva a jeho intenzifikáciou majú navrch agrárni lobisti, zatiaľ čo hlasy prírodovedcov¹⁸, environmentalistov¹⁹, ekologických farmárov²⁰ a státisícov európskych daňových poplatníkov²¹, ktorí SPP financujú a dožadujú sa jej ozelenenia, stoja skôr v úzadí.

Slovo „boj“ uvádzame zámerne v úvodzovkách, pretože sme pevne presvedčení, že žiaden reálny boj medzi ochranou prírody a krajiny a poľnohospodárstvom neexistuje. Rovnako nezdieľame obavy farmárov a časti verejnosti z toho, že ozeleňujúce pravidlá SPP môžu ohroziť potravinovú bezpečnosť. Európa totiž dnes vyexportuje viac potravín ako dováža²², pričom veľké percento z nich končí v odpade²³ a čoraz viac poľnohospodárskej pôdy sa využíva na produkciu technických a bioenergetických plodín^24,25. Aj na základe týchto skutočností sa domnievame, že rozumne nastavené vyčleňovanie časti pôdy pre neprodukčné účely či znižovanie spotreby pesticídov nemôžu byť pre súčasnú produkciu potravín v Európe žiadnou hrozbou. Bez ozeleňovania poľnohospodárstva ale, naopak, nedokážeme zabezpečiť jeho udržateľnosť pre budúcnosť. Najmä veľké agropodniky, ktoré najviac protestujú proti ekologizácii rezortu, totiž dnes využívajú postupy preukázateľne vedúce k nezvratnej degradácii pôdy^26,27a úbytku biodiverzity²⁸, vrátane poľnohospodársky významných skupín, ako sú opeľovače poľnohospodárskych plodín^29,30. Jedine reálne ozelenenie pravidiel v oblasti využívania poľnohospodárskej pôdy teda dokáže zabezpečiť, aby našu pôdu mohli na produkciu potravín využívať nielen súčasní farmári, ale aj generácie, ktoré prídu po nich.

Európska spoločnosť vedcov a odborníkov pre ochranu prírody (ESSENCE – European Society of Scientists and Experts for Nature Conservation) je neformálne zoskupenie ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na výskume a ochrane rôznych zložiek prírody. Slovenská sekcia ESSENCE zoskupuje viac ako 50 vedcov a výskumníkov z najvýznamnejších slovenských vedeckých inštitúcií a odborníkov z praxe pôsobiacich v širokom spektre štátnych aj neštátnych organizácií.

Ďalšie informácie o ESSENCE Slovakia spolu so zoznamom členov sú dostupné na www.sk.es-sence.eu.

Krajina živá je program, ktorý si dáva za cieľ zviditeľňovať, oceňovať, spájať a podporovať farmárov hospodáriacich prírode blízkymi spôsobmi. Súčasťou tohto programu je napríklad mapa zodpovedných farmárov, ocenenie „Farma živá – hospodárime v súlade s prírodou“ určené pre inšpiratívnych poľnohospodárov a vzdelávacie aktivity cielené aj na širšiu farmársku komunitu či študentov a zamestancov pôsobiacich v oblastiach poľnohospodárstva, ekológie, environmentalistiky či ochrany prírody.

Ďalšie informácie o programe Krajina živá sú dostupné na www.krajinaziva.sk.

Kontakt pre médiá: Mgr. Jakub Cíbik, PhD. – jakubcibik.sk@gmail.com

Použitá literatúra (citované 19.2.2024):

¹https://www.asyf.sk/stanovisko-mladych-farmarov-na-polnohospodarske-temy/

²https://www.agrobiznis.sk/trhy-ceny/komodity/5788-redistributivna-platba-straiak-pre-veke-podniky-alebo-skutona-pomoc-pre-male-farmy

³https://www.ecotrend.sk/zvaz-ekologickeho/sprava/redistributivna-platba/

⁴https://www.sppk.sk/clanok/5154

⁵https://www.aksds.sk/sk/aktuality/polnohospodari-z-produkcnych-regionov-sa-chystaju-na-protest-22-februara-2024/626

⁶https://pecbms.info/trends-and-indicators/indicators/

⁷https://doi.org/10.2800/088178

⁸https://doi.org/10.1126/science.1253425

⁹https://op.europa.eu/webpub/eca/special-reports/biodiversity-13-2020/en/