Prírodovedci: Nové pravidlá poľnohospodárskych dotácií sú dobrým prvým krokom k ozeleneniu krajiny, pre zvrátenie úbytku biodiverzity ale musia nasledovať mnohé ďalšie

Intenzifikácia poľnohospodárstva je podľa mnohých vedeckých výskumov jednou z hlavných príčin súčasného úbytku biodiverzity. Slovenská krajina je intenzifikovaná prakticky nepretržite od polovice 20. storočia a po našom vstupe do Európskej únie sa problémy v dôsledku nevhodne nastavených pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) najmä prehlbovali. Prijatie stratégií z Farmy na stôl a Európskej zelenej dohody priniesli očakávanú nádej na zmenu, ktorá sa mala prejaviť v nedávno schválenom Strategickom pláne SPP 2023-2027. Ten slovenská sekcia Európskej spoločnosti vedcov a odborníkov pre ochranu prírody (ESSENCE Slovakia) pripomienkovala a hodnotila v januári tohto roka.  

Po schválení legislatívnych dokumentov by sme radi vyzdvihli seriózny prístup, ktorý k ozeleňujúcim opatreniam zastalo Ministerstvo pôdohospodárstva, vďaka čomu budú slovenské finálne pravidlá zrejme patriť k tým lepším. Určite k tomu prispela aj skutočnosť, že navrhované ozeleňujúce opatrenia neboli na poslednú chvíľu oslabené pod zámienkou vojny na Ukrajine či energetickej krízy tak, ako sa to stalo v niektorých iných štátoch. Pozitívne tiež hodnotíme zvolenie celofarmovej ekoschémy pred ekoschémami výberovými, takže zapojení farmári by mali zlepšiť podmienky pre biodiverzitu na celej ploche, ktorú obhospodarujú. Prijaté agroenvironmentálne intervencie z druhého piliera pôsobia funkčnejšie a viac motivačne ako minulosti. Dúfame preto, že sa to pozitívne odrazí na ich čerpaní a samozrejme najmä na celkovom stave poľnohospodárskej krajiny.

Nakoľko vstup do ekoschém je na celoeurópskej úrovni iba dobrovoľný, prvým predpokladom pre zlepšenie stavu biodiverzity bude zapojenie dostatočného množstva farmárov. Aj z tohto dôvodu zvolilo ministerstvo vo viacerých pravidlách minimalistický prístup a práve tu vidíme najväčšie slabiny nových pravidiel SPP. Napríklad v prípade zakladania a manažmentu biopásov dostali farmári takmer úplne voľnú ruku, pretože na nich môžu vysiať „zmes“ dvoch druhov s podielom jedného z nich až 90 %. Členovia našej iniciatívy pre ministerstvo pripravili odbornú metodiku, z ktorej však tie najpodstatnejšie časti, napríklad zloženie zmesí a termíny kosenia, do legislatívy zahrnuté neboli. Za mimoriadne dôležité považujeme otvorenie problematiky členenia monokultúrnych lánov, ktoré sú na Slovensku v priemere najväčšie v EÚ. V ekoschéme zavedené zmenšenie polí na maximálne 50 ha pomocou 12 m širokých biopásov je však potrebné vnímať najmä ako prvý dôležitý krok, nie finálny stav. Z vedeckých poznatkov o organizmoch poľnohospodárskej krajiny totiž vieme, že aj táto veľkosť je stále ďaleko od ideálu. Stanovená maximálna veľkosť poľa sa okrem toho zatiaľ neblíži ani k slovenskému (12 ha) alebo európskemu (4 ha) priemeru. Podobe v prípade trvalých trávnych porastov (TTP) očakávame, že odloženie kosenia na 10 % plochy lúk podľa uváženia farmára zatiaľ nebude viesť k vytváraniu dostatočne heterogénnej štruktúry krajiny. Vhodnejším riešením by bolo plošné zavedenie mozaikového kosenia, ktoré preukázateľne prospieva širokému spektru organizmov. V súvislosti s obhospodarovaním TTP tiež bude žiadúce vytvoriť jednoduché a funkčné nástroje na to, aby bolo možné regulovať intenzitu pastvy, získať výnimku z povinnosti odstraňovania nedopaskov alebo tolerovať prítomnosť krovín a drevín. Mimo ekoschém vnímame problematicky zavedenie váhových faktorov pre vybrané neprodukčné prvky na ornej pôde. Vyššie váhy totiž boli priradené už existujúcim prvkom, napríklad stromoradiam či vodným tokom. Žiadúce by ale naopak bolo podporiť vyššími váhami také prvky, ktorých je v našej krajine kritický nedostatok, napríklad plochy s kvitnúcimi bylinami pre opeľovače. Problematicky vnímame aj nastavenie podmienok aktívneho poľnohospodára, kde aj napriek pripomienkam z rôznych strán nedošlo k úprave legislatívy, v dôsledku čoho o dotácie prídu ochranárske združenia, obce, cirkvi či niektorí menší a začínajúci farmári.

Ako zástupcovia vedeckej obce by sme chceli upozorniť aj na skutočnosť, že ozeleňujúce opatrenia je potrebné nielen zavádzať, ale aj monitorovať ich dopad na biodiverzitu a ďalšie dôležité ukazovatele. Hoci sme na túto skutočnosť ministerstvo upozorňovali v pripomienkových konaniach a ponúkli sme mu pomocnú ruku, doposiaľ sa k nám v súvislosti s monitoringom dopadov SPP nedostali žiadne informácie. Veríme však, že rezort pôdohospodárstva má v tomto smere pripravený plán a pristúpi k nemu zodpovedne, ako to od členských krajín očakávajú aj zástupcovia EÚ.

Posledná, no nie menej dôležitá, kritická pripomienka ESSENCE Slovakia je smerovaná k médiám. Spoločná poľnohospodárska politika predstavuje 40 % rozpočtu EÚ (takmer 400 miliárd eur) a priamo ovplyvňuje vzhľad, fungovanie a biodiverzitu viac ako 40 % krajiny okolo nás. V predošlom programovom období navyše slovenskou spoločnosťou otriasali viaceré veľké korupčné škandály, súvisiace práve s prerozdeľovaním poľnohospodárskych dotácií. Mrzí nás preto, že tvorbe nových pravidiel SPP nebola venovaná takmer žiadna mediálna pozornosť, v dôsledku čoho absentovala širšia verejná diskusia o tom, ako by mali vyzerať nové pravidlá.

Aj napriek vyššie uvedenej kritike niektorých prvkov SPP vnímame jej celkové smerovanie pozitívne a myslíme si, že po dlhých rokoch jednosmernej intenzifikácie poľnohospodárstva je konečne prvým správnym krokom k ozeleneniu poľnohospodárskej krajiny. K zvráteniu súčasného úbytku biodiverzity však budú potrebné ešte mnohé ďalšie a preto veríme, že Ministerstvo pôdohospodárstva bude pokračovať v nastolenom trende. Takisto dúfame, že farmári pristúpia v rámci svojich možností k zavádzaniu ozeleňujúcich opatrení zodpovedne a pochopia, že nie sú nástrojom na likvidáciu poľnohospodárstva, ale naopak nevyhnutným prvkom pre trvalo udržateľný rozvoj tohto odvetvia.