Svetlé lesy

Pod pojmom hospodársky les si väčšina ľudí štandardne predstaví hustý porast vysokých stromov, tak ako to dnes poznáme z veľkej časti nášho územia. Lenže ešte v nie tak dávnej minulosti mnohé lesy, najmä v nižších polohách, vyzerali úplne inak. Boli svetlejšie, pretože sa v nich páslo alebo hospodárilo výmladkovým spôsobom. Hovoríme o lesoch pastevných, nízkych a stredných, ktoré sa z našej krajiny prakticky vytratili, v dôsledku čoho o svoje životné prostredie prišlo množstvo ohrozených druhov. Typickým príkladom je jasoň chochlačkový, viazaný na svetlé lesy s výskytom jeho živnej rastliny chochlačky dutej. Tá síce rastie aj v zatienených lesoch, lenže húsenice jasoňov pre svoj život potrebujú viac otvorené stanovištia. Svetlé „nížinné“ lesy, na rozdiel od lesov horských, potrebujú pre svoju existenciu špecifické obhospodarovanie.

Dobrá prax	Zlá prax
Pasienkové lesy	Zákaz lesnej pastvy
Ako napovedá názov, neodmysliteľnou súčasťou pastevných lesov sú pasúce sa stáda veľkých bylinožravcov. V minulosti ľudia bežne lesy využívali na pastvu dobytka či prasiat. Takéto lesy boli oproti tým súčasným veľmi riedke a pripomínali skôr savanu alebo lesostep s množstvom starých solitérnych stromov. Trávnatý podrast predstavoval vhodný biotop pre množstvo druhov rastlín a potravu pre zvieratá, staré stromy zas poskytovali množstvo dutín pre vtáky či tzv. xylofágny, teda drevom sa živiaci hmyz. Najzachovalejšou ukážkou pastevného lesa na Slovensku je chránený areál Gavurky pri Dobrej Nive. Na ploche približne 100 ha sa tu zachoval riedky dubový háj so stromami starými až 400 rokov. Časť lesa zarastená, no podarilo sa sem vrátiť pastvu a prebieha tu aj postupné odstraňovanie náletových drevín a orez stromov tzv. pollardovaním. Druhým pozitívnym príkladom je Panónsky háj, ktorý je súčasťou PR Šúr pri Svätom Jure. Staré duby v ňom boli až donedávna úplne zarastené náletovými drevinami, vďaka aktivite BROZ sa však podarilo obnoviť otvorený charakter hája a vrátiť doň pastvu.	Hoci je pastva v lesoch veľmi starý a tradičný spôsob hospodárenia po celom svete, v strednej Európe bola s nástupom tzv. moderného lesníctva počas vlády Márie Terézie zákonne zakázaná. Tento stav platí až do súčasnosti, správca lesa je totiž povinný „starať sa, aby bola zabezpečovaná riadna ochrana lesa podľa zásad správneho lesného hospodárstva, predovšetkým aby sa v lesoch nevykonávala pastva dobytka, hrabanie steliva (hrabanky) alebo trpelo iné pustošenie lesa a lesnej pôdy“. Zákonne je teda dnes možná len pastva na nelesných pozemkoch. V dôsledku zákazu lesnej pastvy ale mnohé historické pasienkové lesy zarástli náletovými drevinami a časom boli prevedené na lesné pozemky. Iné zas boli najmä počas socializmu vyrúbané a premenené na polia alebo intenzívne lúky a pasienky.
Vysokokmenné sady	Intenzívne sady
Zaujímavú alternatívu pasienkových lesov predstavujú extenzívne ovocné sady, v ktorých sú vysadené tzv. vysokokmenné stromy na planých podpníkoch. Ide o veľmi užitočný spôsob hospodárenia, pretože koruny stromov poskytujú množstvo ovocia a priestor pod nimi môže byť využitý napríklad na pastvu zvierat. Tradične sa takýmto spôsobom pestovali tzv. staré odrody, ktoré vznikli pred rokom 1950, od tohto obdobia ich však vytláčajú moderné odrody pestované na vegetatívnych podpníkoch. Extenzívne sady sa zachovali najmä v Bielych Karpatoch a spájajú v sebe vysokú kultúrnu a zároveň aj prírodnú hodnotu. Zmapovaných tu totiž bolo doposiaľ približne tristo odrôd jabloní a hrušiek a v ich podraste možno nájsť bohaté spoločenstvá. Ekológovia dokonca vravia o špecifickom ekosystéme, tzv. sadových lúkach. Vďaka projektu Bielokarpatský ovocný poklad sa záchrana starých odrôd dostala na výslnie a dnes už nie je problém zohnať kvalitné výpestky a šíriť ich späť do krajiny.	Moderným opakom tradičného vysokokmenného sadovníctva je pestovanie ovocia na nízkych, vegetatívne množených podpníkoch, označovaných zvyčajne kombináciou čísla a písmena, napr. M9, M27, VVA-1. Z ekonomického hľadiska má takéto pestovanie svoje nesporné výhody, najmä rýchly nástup plodenia a jednoduchý zber. Na druhej strane, intenzívne sady neprinášajú z ochranárskeho pohľadu žiadne pridané hodnoty. Základným problémom intenzívnych sadov je nízky vzrast a krátka životnosť vegetatívnych podpníkov. Takéto stromy, ak ich vôbec ešte možno nazývať stromami, sú okrem obdobia kvitnutia pre voľne žijúce živočíchy v podstate nezaujímavé. V dôsledku slabej odolnosti voči škodcom sú navyše intenzívne ošetrované kombináciou najrôznejších pesticídov.
Nízke a stredné lesy	Premena na vysoké lesy
Podstatou pestovania nízkych a stredných lesov je schopnosť niektorých listnáčov vegetatívne zmladzovať. To znamená, že po spílení vyženú pri zemi množstvo nových tenkých konárov, podobne ako košikárske vŕby. Nízky les teda pripomína skôr hustý porast krovín a predstavuje veľmi efektívny spôsob pestovania palivového dreva. Výmladkovanie prebieha podľa potreby v 5 až 30 ročných cykloch, vždy len na určitej časti porastu. Ak sa v poraste nechajú rásť staršie vysoké stromy, hovoríme o lese strednom. Na Slovensku nízke a stredné lesy prakticky nenájdeme, no o ich obnovu sa intenzívnejšie snažia ochranári a vedci v Českej republike. Podrobná metodika starostlivosti o svetlé lesy z roku 2016 môže byť v budúcnosti užitočná aj v našich podmienkach.	Nízke a stredné lesy začali zanikať najmä v dôsledku priemyselnej revolúcie. V tomto období totiž prudko rástol dopyt po stavebnom dreve, ktoré muselo byť dlhé, rovné a hrubé. Keďže nízke lesy slúžili na produkciu palivového dreva, ktoré čoraz viac nahrádzalo uhlie, boli lesníkmi prevádzané na vysoké lesy. Tie predstavujú dnes najbežnejší spôsob hospodárenia a stali sa zároveň akýmsi „ideálom“ lesa. Husté zatienené lesy s nedostatkom mŕtveho dreva sa však zvyčajne vyznačujú nízkou biodiverzitou a to ako v podraste, tak aj vyšších poschodiach. Slovenská legislatíva síce umožňuje pestovanie nízkych a stredných lesov, avšak iba pokiaľ ide tzv. ochranné lesy alebo lesy osobitného určenia. Základným typom lesa je ale podľa zákona les vysoký a doslovne sa v ňom píše, že „nízke lesy a stredné lesy sa postupne prevádzajú na hospodársky tvar vysokého lesa“.