Vodné toky

Dobrá prax

Revitalizácia tokov

Pod pojmom revitalizácia rozumieme súbor najrôznejších opatrení, ktoré by mali viesť k zlepšeniu stavu narušených vodných tokov. V prípade znečistených tokov je základným predpokladom úspešnej revitalizácie odstránenie zdrojov znečistenia. Nemenej dôležité je však aj komplexná obnova prirodzeného charakteru toku – zvýšiť rozmanitosť dna, obnoviť riečne meandre a prerezané ramená, založiť nové brehové porasty atď. Ideálne je pritom voliť individuálny prístup k jednotlivým tokom a snažiť sa dosiahnuť stav podobný nenarušeným lokalitám v blízkom okolí. Výskumy ukazujú, že dobre vykonané revitalizačné práce majú pozitívny vplyv na biodiverzitu a správne fungovanie vodných ekosystémov.

Pozitívnym príkladom revitalizácií zo Slovenska je sprietočnenie viacerých dunajských ramien (devínske, veľkolélske, rusovecké,…), ktoré uskutočnilo BROZ v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Komplexná revitalizácia rozsiahlejších úsekov riek či menších tokov je však u nás doposiaľ nedostatočná. V Česku naproti tomu už prebehli viaceré takéto projekty, napríklad na Bečve, Hučine či Kobylom potoku.

Zlá prax

Necitlivé zásahy do korýt

Hoci je potreba spútať vodné toky stará snáď ako ľudstvo samotné, najväčšie zásahy do našich tokov sme spôsobili až v druhej polovici minulého storočia. V snahe zabrániť povodniam či rozširovať poľnohospodársku pôdu bolo narovnaných a zabetónovaných stovky kilometrom tokov, ktoré dovtedy prirodzene meandrovali krajinou a z času na čas menili svoje koryto či vytvárali nové bočné ramená. Napriek tomu, že dnes máme množstvo vedeckých dôkazov o škodlivosti týchto zásahov a poznáme citlivejšie alternatívy, stále je bežnou praxou zatvárať toky v obciach do betónových korýt. V dôsledku toho napríklad vodné organizmy prichádzajú o prostredie vhodné pre život a narúša sa kontakt s podpovrchovou časťou toku.

Poslednou nespútanou divočiacou riekou na Slovensku je Belá, prameniaca v Tichej a Kôprovej doline. Napriek jej nenahraditeľnej ekologickej hodnote doposiaľ nie je dostatočne chránená, v dôsledku čoho na nej stojí malá vodná elektráreň a v roku 2018 bola po povodni necitlivo a na mnohých úsekoch zbytočne prebagrovaná správcom toku.

Odstraňovanie umelých bariér

Umelé bariéry na tokoch, akými sú drobné prehrádzky, hate, ale aj veľké priehrady, často predstavujú nepriechodné bariéry pre vodné organizmy. Nejde pritom len o známe prípady lososov či vyzy veľkej, ale aj množstvo drobných bezstavovcov osídľujúcich dno, tzv. makrozoobentos, ktorý predstavuje dôležitú súčasť vodných ekosystémov. Aj keď odstraňovanie umelých bariér ešte stále vzbudzuje nedôveru verejnosti, sú dôležitou súčasťou revitalizácie vodných tokov.

Odstraňovanie veľkých bariér je zatiaľ doménou najmä vo vyspelých západných krajinách, kým u nás je trend stále skôr opačný. Pozitívnym domácim príkladom je odstránenie hate na toku Hučavy pri Očovej, o ktorú sa postarala WWF v spolupráci s vodohospodármi. Doteraz najväčšou odstránenou bariérou v Európe je 35m priehrada Vezin na rieke Sélune vo Francúzsku.

Výstavba priehrad a vodných elektrární

Priehrady a vodné elektrárne sú často propagované ako perspektívny obnoviteľný zdroj energie. Súčasne ale majú množstvo negatívnych vplyvov na vodné ekosystémy, ktoré boli predmetom veľkého množstva vedeckých štúdií. Priehrady predstavujú migračné bariéry a pokiaľ sú aj pri nich budované rybovody, tie často neplnia svoj účel. Vodné stavby takisto menia prirodzené prietokové a teplotné režimy. Zachytávanie sedimentov v priehradách spôsobuje tzv. efekt hladnej vody, pri ktorom dochádza k nadmernému vymieľaniu brehov a dna pod hrádzami.

Okrem veľkých priehrad majú negatívny vplyv na vodné ekosystémy aj malé vodné elektrárne, najmä pokiaľ prehradzujú celý tok a sú budované blízko seba. Vtedy premieňajú tečúce rieky na systém fragmentovaných stojatých vôd, čoho svedkami sme napríklad na rieke Hron.

Prirodzené brehy a ostrovy

Meandrujúce vodné toky vytvárajú dva základné typy prirodzených brehov. Na vnútornej strane meandrov vznikajú tzv. štrkové lavice. Tie predstavujú významný biotop pre mnohé druhy rastlín a živočíchov, napríklad ohrozenej myrikovky nemeckej. Na vonkajšej strane často pozorujeme vymieľané kolmé steny, v ktorých hniezdi napríklad brehuľa hnedá či rybárik riečny. Piesčité kolmé brehy pod hladinou zas obýva dnes už veľmi vzácna podenka dlhochvostá, ktorá je známa masovým rojením. Nenahraditeľný význam majú tiež riečne ostrovy, ktoré sú dôležitým hniezdiskom čajok či rybára riečneho.

Pre svoj prirodzene nestabilný charakter sú kolmé brehy často tŕňom v oku vodohospodárov, v roku 2021 sa však BROZ podarilo jeden takýto breh obnoviť na Dunaji. Prirodzené ostrovy vplyvom regulácií na našich riekach prakticky zanikli, preto sú dobrým náhradným riešením aspoň umelé vtáčie ostrovy. Tie sa u nás nachádzajú napríklad na vodnej nádrži Sĺňava a Gabčíkovo, a stará sa o ne SOS – Birdlife.

Odstraňovanie brehových porastov

Brehové porasty plnia v ekosystémoch vodných tokov množstvo dôležitých funkcií. Najmä v horných úsekoch tokov sú základným zdrojom potravy pre vodné bezstavovce v podobe listovej opadanky. Koruny stromov zas regulujú množstvo svetla a zabraňujú prehrievaniu vody v lete a naopak jej podchladeniu alebo až zamŕzaniu v zime. V neposlednom rade, korene poskytujú úkryt pre zvieratá a prirodzene spevňujú brehy. Okrem narušenia potravného a teplotného režimu teda odstraňovanie brehových porastov môže viesť aj k zvýšenej erózií.

Okrem stojacich stromov na brehoch má v tečúcich vodách podobne významnú funkciu aj mŕtve drevo ležiace v korytách. To predstavuje zdroj potravy a priestor pre uchytenie zvierat v silnom prúde, vytvára úkryty pred predátormi a prirodzené úseky so stojatou vodou. V nich sa môžu vytvárať iné spoločenstvá ako v prúde, vďaka čomu dochádza k zvyšovaniu biodiverzity. Mŕtve drevo z tokov by preto malo byť odstraňované iba v naozaj nevyhnutých prípadoch, ak kvôli nemu naozaj hrozia škody na majetku alebo ľudských životoch.

Ochrana a výskum prameňov

Pramene predstavujú miesto, kde podzemná voda vyviera na povrch. Často sú laickou verejnosťou vnímané najmä ako zdroje pitnej vody, no súčasne predstavujú aj významný a unikátny ekosystém. Vyznačujú sa totiž jednou zaujímavou vlastnosťou – mnohé z nich majú po celý rok veľmi stabilnú teplotu vody. Hoci sú pramene slabo preskúmané, dostupné výskumy ukazujú, že ich osídľuje bohaté spektrum vodných bezstavovcov. Je pre ne typický vysoký druhový obrat, čo znamená, že jednotlivé pramene sú osídľované kombináciami rôznych druhov, preto je potrebné chrániť ich ako celok.

Najlepším spôsobom ochrany nenarušených prameňov je nezasahovanie do nich. Naopak, pramene ovplyvnené necitlivými zásahmi je potrebné zrevitalizovať, podobne ako iné úseky vodných tokov. Vo všeobecnosti je ale ochrana prameňov veľmi podcenená a je teda u nás prakticky nemožné nájsť príklady dobrej praxe. Pramene však boli predmetom revitalizácie napríklad vo Fínsku.

Úprava a odber vody z prameňov

Najväčšou človekom spôsobenou hrozbou pre pramene je odber pitnej vody. V najhorších prípadoch, keď je zachytený celý prameň, dochádza k nenávratnému zániku biotopu. Aj odber väčšej či menšej časti vody však znamená hrozbu pre biodiverzitu – zmenšuje sa totiž kvôli nemu veľkosť prameňa, čo môže mať nepriaznivý dopad na veľkosť populácií vodných bezstavovcov. Okrem toho, pri zachytávaní prameňov často dochádza k necitlivým úpravám dna, brehov a bezprostredného okolia prameňov. Takýmto spôsobom boli zničené alebo narušené mnohé z najväčších krasových prameňov na Slovensku, tzv. vyvieračiek.

Problematická je aj obľúbená činnosť turistov – úprava studničiek. Tá je často považovaná za prospešnú činnosť, pre vodné živočíchy ale môže skončiť katastrofou. Často totiž pri nej dochádza napríklad k odstraňovaniu napadaného lístia, ktoré je však v prameňoch kľúčovým zdrojom potravy pre ich obyvateľov. Medzi tých patria aj mnohé druhy osídľujúce výhradne pramene, napríklad bytinela panónska.